Inšpiratívny prejav Ing. Martina Výžinkára, poslanca mesta Nové Zámky, pri príležitosti občianskeho zhromaždenia „Slovensko je Európa“ organizovaného iniciatívou FORUM NZ na námestí v Nových Zámkoch dňa 4. apríla 2025. Prinášame vám ho v plnom znení:

„Odzneli tu rôzne prejavy, niektoré z nich som počul a niektoré čítal. Zvyknem tu chvíľu postáť, niekde bokom, pretože som nechcel, aby ma Joco (pozn. Jozef Pirohár) započítal na fotke z dronu. Minulý týždeň som sa sem ponáhľal z poľa pri Šuranoch, aby som si vypočul, čo povie Ivan Katona, dobré to bolo. Zvyknete tu hovoriť o občianskej spoločnosti, o zodpovednosti, o lepšej spoločnosti, akú tu máme dnes. To sú fajn témy, sú to ideály, ku ktorým asi chceme smerovať.

Mám len lokálne skúsenosti, na základe ktorých posudzujem svet okolo. Páči sa mi slovo SUSED, rád ho používam. A mám rád život vonku, s tým súvisí, že mi veľmi záleží na prostredí, v ktorom sa pohybujem. To, že máme nezodpovednú vládu a mali sme pred ňou iné nezodpovedné a asi aj nekompetentné vlády, trochu súvisí s tým, ako sme sa posledné desaťročia rozhodli žiť. Rozhodli sme sa byť individualistickou a konzumnou spoločnosťou, máme sa veľmi dobre, no stratili sme cit pre kvalitu verejného. Príklad? Choďte sa pozrieť, ako vyzerá areál pred novozámockou nemocnicou, to je moja súčasná testovacia plocha nášho správania sa. Chodím tam teraz okolo jednej lavičky čo to robiť, aby to vyzeralo, ako u ľudí, ktorým záleží na ich mieste. Pokiaľ ste pobúrení, ako to vyzerá v Bratislave v sídle vlády našej maličkej krajiny, spýtajte sa, ako to vyzerá vo vašom meste. Je to tu v poriadku? Spravujeme naše mesto zodpovedne? Zveľaďujeme ho? Alebo sme to nechali tak, uzatvorili sa do vlastných malých veľmi komfortných svetov? Ja mám na tieto otázky nejaké odpovede, samozrejme nemusia byť rovnaké, ako vaše. Neodškriepiteľným faktom ale je to, že spoločnosť je skladačka, je to LEGO stavebnica, spoločnosť pozostáva z mnohých dielikov a má tiež nejakú štruktúru, niečo je dolu a tvorí to základ, niečo je vyššie, viac na očiach.

Pri sťažnostiach týmto smerom je ale dobré položiť si otázku, čo som spravil, aby bol lepší a lepšie spravovaný svet priamo okolo mňa. Aby bola lepšia moja ulica a moje mesto, krajina okolo neho a tak ďalej. Až potom, keď som, alebo ste, niečo spravili v tomto smere, je možné a pravdivé klásť si tie veľké otázky. Mám osobnú skúsenosť a viem čo hovorím. Veľmi je možné meniť ten malý svet okolo nás. Ako k lepšiemu tak aj k horšiemu. Pokiaľ opustíme ten malý každodenný svet okolo nás, hneď sa ho niekto zmocní, zvyčajne preto, aby ho využil vo svoj prospech. My tu máme v meste mnoho takýchto zlých príkladov. Máme tu našťastie aj zopár opačných a tie môžu vzbudzovať nádej.

Vrátim sa k slovu sused, to je dôležité slovo. Sused je ten sympatický chlapík, čo býva vedľa nás, sused je aj domovníčka od oproti, čo sa s ňou spolu staráme o parčík, sused mi je aj ten nesympatický starý chlap, čo pozerá desať rokov z okna a fajčí, sused mi je dokonca aj Maďar čo ho stretnem, keď sa bicyklujem v jeho krajine (a tam sa bicykluje dobre, pretože oni na rozdiel od nás ich krajinu napriek všetkému zveľaďujú, nemusíte samozrejme súhlasiť s týmto tvrdením). Keďže sa rád pohybujem vonku, stále nachádzam nových susedov – naposledy sú to susedia z Bánova a Šurian, ktorí sú pobúrení plánmi na výstavbu chemickej továrne priamo v ich susedstve. Toto je smutný príbeh, je to príbeh zlyhávania spôsobu, akým je naša spoločnosť a naša krajina spravovaná. Ide tu o zásah do krajiny tak obrovského rozsahu, že v normálnej spoločnosti, podľa mňa, by malo byť úplne samozrejmé na úplnom začiatku pýtať sa na názor miestnych. Nie robiť veci poza ich chrbát cez miestnych slizkých hadov, ktorých vždy možno nájsť. To, čo sa deje a plánuje nejakých osem či deväť kilometrov od miesta, kde teraz stojíme je hrozné, je to príklad obchádzania a ohýbania zákonov, nekompetentnosti štátnych inštitúcií, úradov a aj samosprávy. Mnohí kričia a mnohí sú ticho, tešia sa na leto a dovolenku pri mori. Byť ticho, na to možno nájsť asi mnohé ospravedlnenia, koho a prečo už má zaujímať nejaká krajina, však väčšina z nás z nej priamo nežije, je to len niečo rozmazané, čo sa mihá za oknami auta (inak toto možno povedať aj o meste, v ktorom žijete). Ibaže v tej krajine, čo sa nevidená a rozmazaná mihá za oknami auta, ktorým idete do Nitry, tak tam sa produkujú potraviny, ktoré jeme, tam do pôdy vsakuje voda ktorú raz bude niekto piť a tadiaľ tečie rieka, na ktorej pod Novými Zámkami trénujú mladí kanoisti. Sme zodpovední za svet okolo nás, sme na ňom dokonca závislí – mali by sme sa preto správať rozumne a zodpovedne.

A ešte raz sa vrátim k slovu SUSED. Aj príbeh boja proti výstavbe chemickej továrne medzi Šuranmi a Bánovom je príkladom, ako málo sa snažíme byť susedmi, teda dobrými susedmi. Dobrí susedia to podľa mňa znamená ľudí, ktorí hľadajú, čo ich spája, čo ich rozdeľuje nie je dôležité, dôležité je to, čo spája. A pri téme chemickej továrne sa stalo veľmi dôležitým, čo ľudí rozdeľuje. Už sa vie, kto aký dres nosí a ten, čo má žlto-modrý dres, ten ani za svet nebude stáť s niekým, komu je možno nejaké radikálnejšie poňatie vlastenectva bližšie. A to je škoda. Pretože, môžem sa mýliť, našou úlohou je v prvom rade byť zodpovedný k tomu, čo máme priamo pod nosom, to vidíme, tomu je ľahko rozumieť, a na tom, čo je v takto malom meradle dobré alebo zlé, sa možno aj ľahšie zhodnúť. Napríklad ja s Jocom máme dosť odlišný pohľad na svet ďaleko od nás. No, hádam sa nemýlim, viac-menej sa zhodneme na lokálnych témach, a to je dôležité. Každý z nás môže premýšľať nad veľkými témami súčasnosti a budúcnosti, ktoré každý môže nájsť v tých jeho obľúbených novinách, no to, čo môžeme skutočne ovplyvniť, meniť, zlepšovať alebo ignorovať, je náš malý svet tu okolo. Preto je dôležité snažiť sa byť dobrými susedmi a vyžadovať zodpovedné spravovanie tohto malého sveta od ľudí, ktorých priamo volíme, ktorých dokonca máme možnosť stretávať priamo na ulici.“

Fotografie: archív Martina Výžinkára