Pripomienky k zámeru „Prevádzka na spracovanie batérií
Dňa 8. januára sme doručili Okresnému úradu v Nových Zámkoch, odboru starostlivosti o životné prostredie naše Vyjadrenie k navrhovanej činnosti „ Prevádzka na spracovanie batérií LI-ON v priemyselnom areáli mesta Šurany“
Občianska iniciatíva s názvom „ Chránime si naše“ ako dotknutá verejnosť podľa ust. § 3 písm. s) zákona č. 24/2006 Z.z. podáva v lehote v súlade s ust. § 24 ods. 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z. toto odôvodnené stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Prevádzka na spracovanie batérií LI-ON v priemyselnom areáli mesta Šurany“:
S uvedeným predloženým zámerom NESÚHLASÍME z týchto závažných dôvodov:
1. Nesúlad s aktuálne platným územným plánom
Podľa Vyhlášky MŽP SR č. 248/2023 Z.z. o požiadavkách na stacionárne zdroje znečisťovania ovzdušia, Prílohy č. 1 Členenie a kategorizácia stacionárnych zdrojov je navrhovaná činnosť zaradená do kategórie:
4. Chemický priemysel
4.39 Výroba, regenerácia a zneškodňovanie elektrických akumulátorov a monočlánkov
Umiestnenie prevádzky v priemyselnom areáli v meste Šurany nie je v súlade s aktuálne platným územným plánom, pretože táto lokalita č. O2 je určená pre Územie komunálnej výroby a logistiky, presnejšie: územia pre umiestňovanie výroby, veľkoobchodu a logistiky lokálneho významu, ktoré podstatne nezaťažuje okolie obytné a rekreačné prostredie. [9]
Táto lokalita teda nie je určená ani vhodná pre chemický priemysel ani pre zariadenie na znehodnocovanie odpadov, a už vôbec nie nebezpečných odpadov.
Zároveň nie je táto lokalita určená na závod celoslovenského ani európskeho významu, ale len lokálneho významu.
Podľa európskych štatistík [10] sa na Slovensku v roku 2022 predalo 2430 ton prenosných batérií a akumulátorov všetkých druhov a vyzbieralo sa 1088 ton. Toto číslo potvrdzuje aj Enviroportal [11]. Kapacita na spracovanie batérií v predloženom zámere je navrhovaná na 20.000 ton akumulátorov ročne, pričom celková maximálna výrobná kapacita je až 35 040 ton odpadu (bod č. 3). Z uvedeného vyplýva, že kapacita plánovanej prevádzky výrazne presahuje potreby regiónu aj celej SR, čo znamená, že ide o prevádzku nadregionálneho významu, nezlučiteľnú s územným plánom.
2. Nedodržané odporúčané odstupové vzdialenosti od obytných zón
Pozemky priemyselného areálu, ktorých sa navrhovaná činnosť týka, sú umiestnené v zastavanom území obce. Obytné sídla sú vo vzdialenosti cca 100 m severným smerom a cca 150 m východným smerom od posudzovanej lokality.
Podľa prílohy č. 10 Umiestňovanie zdrojov znečisťovania ovzdušia vyhlášky č. 248/2023 Z.z. sú pre kategóriu 4.39 odporúčané odstupové vzdialenosti od obytných zón 300 m. Túto požiadavku posudzovaná lokalita nespĺňa.
3. Nesúlad v číselných údajoch v hmotnostných tokoch (vstup, spracovanie, výstup)
Množstvo vstupných surovín:
Navrhovateľ vo svojom zámere [1] uvádza konštrukčnú kapacitu zariadení aj procesu vkladania materiálu 4 t/h, čo pri 8 hodinovej pracovnej zmene predstavuje 32 t/zmena, pri 24 hodinovej prevádzke (s. 84) 96 ton materiálu/24 hodín, čo pri nepretržitej prevádzke predstavuje ročne 35 040 ton materiálu v porovnaní s ním uvádzaným množstvom 20 000 ton/rok. Následne všetky uvedené údaje je nutné násobiť 1,75, čo podstatne mení množstvo vstupných surovín, vzniknutého odpadu, emisií a má dopad aj na dopravnú situáciu.
Čierna hmota:
V zámere sa uvádza, že čierna hmota tvorí cca 60 % z celkovej hmoty (s. 144 zámeru [1]), ktorú bude navrhovateľ skladovať vo veľkých vakoch až do jej odvozu na ďalšie spracovanie. V tabuľke o materiálových výstupoch (s. 145) však navrhovateľ uviedol, že množstvo čiernej hmoty bude 6100 ton/rok, tento údaj nekorešponduje s predošlým tvrdením, pretože pri predpokladanom spracovávanom objeme 20 000 ton batérií za rok predstavuje 60 % cca 12 000 ton/rok čiernej hmoty resp. až 21 000 ton/rok (pri aplikovaní maximálne spracovaného množstva materiálu 35 040 ton/rok).
Žiadame uviesť dané údaje na pravú mieru a posúdiť vplyv zmenených údajov na kategorizáciu a povoľovací proces.
4. Nejasnosti pri určovaní emisií znečisťujúcich látok (ZL) navrhovanej činnosti
Nie je zrejmé, z akých východiskových parametrov vychádzal navrhovateľ pri určovaní emisií ZL uvedených v Tabuľke č. 6 zámeru (s. 147 zámeru alebo str. 12/35 Rozptylovej štúdie). Žiadame o spresnenie východiskových parametrov, nakoľko z dodaných dát nie je možné preveriť správnosť množstva uvedených emisií a ich súlad s platnou legislatívou.
5. Nedostatočná identifikácia rizikových faktorov a ich vplyv na bezpečnosť, zdravie a životné prostredie
Navrhovateľ v zámere uvádza, že „Navrhovaná činnosť nepredstavuje nebezpečnú prevádzku“ (s.112), avšak:
Každý článok LI-ION batérie obsahuje mnoho látok s rôznymi vlastnosťami z hľadiska možného vznietenia. Materiály kladných elektród sú látky s veľkým podielom chemicky viazaného kyslíka, a teda podporujú horenie. Materiály záporných elektród sú samy o sebe horľavé a nezriedka na vzduchu samozápalné. K tomu pristupuje elektrolyt tvorený roztokom lítiovej soli v organickej, a teda obvykle horľavej kvapaline (8).
V prevádzke budú podľa zámeru spracovávané vybité batérie, v ktorých je však predpokladané zvyškové napätie, ktoré bude kontrolované respektíve odstraňované vypúšťacím systémom (s. 140). Nakoľko spracovávané batérie budú batérie nefunkčné s ukončeným životným cyklom, je predpoklad, že môžu byť poškodené, či porušené. Z takýchto batérií môže vytiecť ich obsah, ktorý je horľavý.
Skladovanie batérií pred samotným spracovaním bude zabezpečené v prístrešku aj na paletách, kde batérie určené na ďalšie zhodnocovanie budú prekryté fóliou. Fólia však nebráni prístupu vlhkosti, naopak, pod ňou dochádza k vyzrážaniu vzdušnej vlhkosti a vzniku vodných pár. Vplyvom vzdušnej vlhkosti môže dôjsť k vznieteniu alebo k explózii v dôsledku plynných látok, ktoré sa pri prebiehajúcich reakciách uvoľňujú.
Samotný navrhovateľ v zámere deklaruje nebezpečenstvo požiaru: „…vybitá a demontovaná batéria vstupujúca do linky je stále pomerne aktívna (obsahuje elektrolyty), musí sa samotné drvenie a teda aj separácia elektrolytu realizovať v inertnej atmosfére“ (s.18); „Aby sa zohľadnilo stále prítomné požiarne zaťaženie spôsobené obsiahnutými elektrolytmi, má drvič integrovaný hasiaci systém“ (s.26). Batérie teda predstavujú potenciálne nebezpečenstvo požiaru a výbuchu.
Jednotlivé zložky a medziprodukty zhodnocovania LI-ION batérií môžu kontaminovať životné prostredie rôznymi cestami (pozri Tab. 1):
| Komponent | Chemické látky | Vplyv na životné prostredie | Potenciálne cesty vplyvu na životné prostredie |
| Katóda | kobaltát lítny (LCO batérie) lítium manganát (LMO batérie) fosforečnan lítno-železitý (LFP batérie) lítium-nikel-mangán-oxid kobaltnatý (NCM batérie) lítium-nikel-kobalt-oxid hlinitý (NCA batérie) | v dôsledku zmeny pH sa do vonkajšieho prostredia uvoľňujú ióny ťažkých kovov | povrchová voda podzemná voda pôda |
| Anóda | Grafit | pri spaľovaní vznikajú emisie CO a CO2, prach z uhlíkového prášku môže pri vystavení otvorenému ohňu explodovať | Ovzdušie |
| Separačná vrstva | polyetylén polypropylén | pri vysokej teplote sa rozkladajú a vzniká fluorovodík (HF) | Ovzdušie |
| Spojivo | Polyvinylidenfluorid Polytetrafluóretylén | pri vysokej teplote sa rozkladajú a vzniká fluorovodík (HF) | Ovzdušie |
| Elektrolyt | hexafluórfosfát lítny | vysoko korozívny, pri kontakte s vodou sa rozkladá na HF, reaguje so silnými oxidačnými činidlami, pri spaľovaní vzniká P2O5 (Xu et al., 2008) | Ovzdušie |
| Organické rozpúšťadlá | etylénkarbonát propylénkarbonát dimetylkarbonát dietylkarbonát | reagujte s kyselinami, zásadami, silnými oxidačnými a redukčnými činidlami, hydrolýzou vznikajú kyseliny a alkoholy, spaľovaním môže vznikať CO a CO2 | ovzdušie povrchová voda podzemná voda pôda |
Tab.1 Zloženie LI-ION batérií, ich charakteristiky vplyvu na životné prostredie a potenciálne cesty vplyvu na životné prostredie [2]:
Predmetná investícia bude predstavovať ďalší, podľa predpokladov stredný zdroj znečistenia ovzdušia (s. 94) v už aj tak znečistenom regióne, kde vysoká koncentrácia tuhých častíc a znečistenie ovzdušia spôsobuje takmer 4% (3,78%) všetkých úmrtí [4]. Navyše prevádzka bude produkovať emisie látok (oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, nemetánové prchavé uhľovodíky), ktoré sú prekurzormi ozónu [5].
Navrhovateľ ďalej uvádza, že v procese výroby bude vznikať tzv. čierna hmota, čo je abrazívna a toxická hmota klasifikovaná ako CMR produkt (karcinogénna látka, mutagénna látka a látka toxická pre reprodukciu). [6] Čierna hmota obsahuje látky, ktoré sú klasifikované ako nebezpečné podľa viacerých nariadení EÚ, počnúc Nariadením (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí. Okrem toho sú tieto látky regulované podľa nariadenia REACH (Registrácia, hodnotenie, autorizácia a obmedzovanie chemikálií) (ES) č. 1907/2006, ktoré je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch EÚ. Výrobcovia a dovozcovia označili tieto látky za nebezpečné vo svojich oznámeniach Európskej chemickej agentúre (ECHA). Európsky parlament zaviedol pozmeňujúci a doplňujúci návrh P9_TA (2023) 0325 k návrhu nariadenia o Európskom zákone o kritických surovinách. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh konkrétne pridáva odsek 7a do článku 25, v ktorom sa požaduje vypracovanie osobitných odpadových kódov pre lítium-iónové batérie a ich medzitoky odpadu s osobitným zameraním na čiernu hmotu [7].
Napriek tvrdeniu, že navrhovaná činnosť nepredstavuje nebezpečnú prevádzku, rizikové faktory spojené s manipuláciou a spracovaním LI-ION batérií zahŕňajú vysokú horľavosť materiálov, riziko požiarov, výbuchov a kontaminácie životného prostredia nebezpečnými látkami. Prevádzka zároveň predstavuje ďalší zdroj znečistenia ovzdušia v regióne a produkuje toxickú „čiernu hmotu,“ klasifikovanú ako karcinogénnu a mutagénnu látku, ktorej jednotlivé zložky podliehajú regulácii EÚ.
6. Nedostatočné posúdenie vplyvu prevádzky na zdravie obyvateľov
V predložených dokumentoch k posudzovanému zámeru nie je dostatočné posúdenie vplyvu prevádzky na zdravie obyvateľov. Chýba výpočet rizika pre posúdenie zdravotných účinkov koncentrácií jednotlivých látok v ovzduší a výpočet sumárneho indexu nebezpečnosti pre hodnotenú lokalitu. Tuhé znečisťujúce látky (TZL), ktoré budú vznikať pri prevádzke posudzovanej činnosti, budú obsahovať prachové častice prvkov: lítium, hliník, meď, uhlík a častice mikroplastov. Vdychovanie týchto častí spôsobuje podráždenie dýchacích ciest, zachytáva sa v pľúcnom tkanive a pri dlhodobej expozícii môže spôsobovať ochorenia pľúc. Niektoré zložky majú karcinogénne účinky alebo toxické účinky. Podľa prepočtov údajov uvedených v predloženom zámere sa ročne dostane do ovzdušia 1419 kg prchavých častíc kovov a mikroplastov. Takáto nedobrovoľná expozícia v nepretržitej prevádzke môže pri dlhodobom pôsobení vplývať na verejné zdravie obyvateľstva v dotknutej oblasti.
7. Chýba posúdenie hlučnosti a vibrácií zo spracovateľskej linky počas prevádzky navrhovanej činnosti a ich vplyv v lokalite obytných zón
Pri popise jednotlivých technických a technologických zariadení používaných v prevádzke chýbajú parametre hlučnosti zariadení pri prevádzke. Je to dôležitý parameter na posúdenie hlučnosti prevádzky. Vzhľadom na situovanie prevádzky v blízkosti obytnej zóny je potrebné vykonať podrobné posúdenie hlučnosti a vibrácií zo spracovateľskej linky počas prevádzky navrhovanej činnosti a ich vplyv v lokalite obytných zón. Hluk a vibrácie môžu pôsobiť na obyvateľstvo rušivo a obťažujúco, v nočných hodinách až stresujúco, a môžu podstatne zhoršiť kvalitu života obyvateľov v okolí posudzovanej prevádzky. Požadujeme špecifikovať hlučnosť jednotlivých zariadení používaných v prevádzke a vykonať analýzu a posúdenie hlučnosti s reálnymi údajmi.
8. Chýba posúdenie prevádzky podľa zákona NR SR č. 128/2015 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií.
Nebezpečenstvo vyplýva už z konštrukcie batérií, ktoré obsahujú vysoko horľavý elektrolyt s horľavým lítiom, čo vytvára nebezpečnú zmes s rizikom požiaru. Batérie môžu mať rôzne chyby a poškodenia a môžu obsahovať zvyškové napätie, čo môže zvyšovať riziko požiaru (viď bod 5.).
Lítium vo forme kovového prachu, ktoré sa nachádza v čiernej hmote, sa na vzduchu vznieti už pri normálnej teplote. Pri výrobe dusíka v závode sa vytvára nadbytočný kyslík, ktorý môže ešte zvyšovať riziko požiaru.
Pri spracovaní zároveň vzniká veľké množstvo nebezpečného odpadu: Navrhovateľ vo svojom zámere uvádza (s. 82, s. 98), že počas prevádzky bude vznikať odpadová technologická voda s obsahom fluoridu sodného resp. hydroxidu sodného, ktorá sa bude dočasne skladovať v IBC kontajneri a následne bude zneškodnená v zmysle platnej legislatívy. Podľa zákona o odpadoch, ide o vodné kvapalné odpady obsahujúce nebezpečné látky (kat. č. odpadu 16 10 01 – N odpad). Rovnako uvádza, že počas prevádzky spracovateľskej linky budú vznikať ďalšie nebezpečné odpady (s. 101), konkrétne obaly obsahujúce zvyšky nebezpečných látok alebo kontaminované nebezpečnými látkami (kat. č. odpadu 15 01 10 – N odpad), absorbenty, filtračné materiály vrátane olejových filtrov inak nešpecifikovaných, handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované nebezpečnými látkami (kat. č. odpadu 15 02 02 – N odpad), oddelene zhromažďovaný elektrolyt z batérií a akumulátorov (kat. č. odpadu 16 06 06 – N odpad).
Je teda zrejmé, že prevádzka bude spracovávať veľké množstvo nebezpečného materiálu a výsledkom spracovania bude tiež veľké množstvo nebezpečného odpadu. Vzhľadom na uvedené informácie žiadame o vypracovanie protokolu o zaradení resp. nezaradení objektu alebo zariadenia do kategórie A alebo kategórie B podniku v predprojektovej príprave navrhovanej činnosti a posúdenie prevádzky podľa zákona NR SR č. 128/2015 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií.
9. Snaha o obídenie Integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania ŽP z pohľadu množstva odpadu
Navrhovateľ na s. 10 zámeru [1] uvádza nasledovné:
„Kategorizácia navrhovanej činnosti podľa zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Kategória č. 5 Nakladanie s odpadmi bod 5.3 b) 4 zhodnocovanie alebo kombinácia zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ktorý nie je nebezpečný, s kapacitou väčšou ako 75 t za deň…“
„Hodnota parametra navrhovanej činnosti vo vzťahu k prahovej hodnote IPKZ: Denné množstvo zhodnocovaných odpadov pri uvedenom množstve 20000 ton ročne predstavuje cca 55 t/deň pri nepretržitej celoročnej prevádzke.“
Ak budeme brať v úvahu potenciálnu kapacitu zariadenia ročne 35 040 ton materiálu (viď. bod č. 3), tak denné množstvo zhodnotených odpadov predstavuje 96 t za deň, prahová hodnota IPKZ je prekročená o 21 ton/deň.
Navrhovateľ uvádza, že množstvo odseparovaného elektrolytu bude 600 kg/hod, čo zodpovedá 14,4 ton/deň. Ak budeme vychádzať z Tab. 28 na str.35, podľa ktorej tvorí elektrolyt 10% z celkovej hmotnosti vstupných materiálov (1900 ton z 19000 ton predstavuje 10%) a z údajov navrhovateľa, podľa ktorých množstvo odseparovaného elektrolytu bude 600 kg/hod (s. 143) čo zodpovedá 14,4 ton/deň, tak celkové množstvo zhodnocovaných odpadov je 144 ton/deň (14,4 ton : 10 x 100 = 144 ton). Pri tomto výpočtovom postupe je prahové množstvo prekročené až o 69 ton/deň.
Z uvedených tvrdení vyplýva, že činnosť má podliehať Integrovanej prevencii podľa zákona č. 39/2013 Z.z. Povoľujúcim orgánom pre takúto činnosť mala byť Slovenská inšpekcia životného prostredia.
10. Snaha o obídenie Integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania ŽP z pohľadu množstva nebezpečného odpadu
Podľa zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia príloha č. 1 patrí uvedená činnosť do kategórie 5. Nakladanie s odpadmi, bod 5.1. Zneškodňovanie alebo zhodnocovanie nebezpečných odpadov s kapacitou väčšou ako 10 ton za deň, ktorého súčasťou je jedna alebo viacero z týchto činností – body b) fyzikálno- chemická úprava a bod e) spätné získavanie alebo regenerácia rozpúšťadiel. Prahová hodnota IPKZ je 10 ton denne.
Na str. 101, tabuľka 58 navrhovateľ uvádza, že elektrolyt patrí medzi nebezpečný odpad. Navrhovateľ zároveň uvádza, že „celkové množstvo regenerovaného kvapalného elektrolytu je približne 300 kg/h na jednu separačnú jednotku, čo predstavuje celkovo približne 600kg/h pre obe jednotky spoločne“ str. 143 zámeru. Pri 24 hodinovej prevádzke to činí 14,4 ton elektrolytu.
Elektrolyt v LI-ION batériách predstavuje asi 15% celkovej hmotnosti batérie [12]. V prípade, že navrhovateľ bude pracovať na plný výkon inštalovanej technologickej linky a teda spracuje 96 ton materiálu denne, tak výsledné množstvo separovaného elektrolytu bude tvoriť 14,4 ton elektrolytu denne.
Pri oboch prípadoch je prahová hodnota IPKZ prekročená, čo znamená, že uvedená činnosť má podliehať Integrovanej prevencii podľa zákona č. 39/2013 Z.z.. Z uvedeného dôvodu by zároveň povoľujúcim orgánom pre takúto činnosť mala byť Slovenská inšpekcia životného prostredia.
11. Snaha o obídenie povinného hodnotenia
Podľa vyhlášky k zákonu č. 39/2013 Z.z. o Integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia je oddelene zhromažďovaný elektrolyt z batérií a akumulátorov klasifikovaný ako nebezpečný odpad (kat. č. 160606).
Uvedená činnosť mala byť teda zaradená aj do kategórie „Infraštruktúra“ podľa prílohy 8. zákona č. 24/2006 Z. z. bod č. 9, Položka č. 2 – „Skládky odpadov na nebezpečný odpad„, kde je zaradenie do povinného hodnotenia BEZ LIMITU, teda automatické.
12. Chýbajúce porovnanie s najlepšími dostupnými technikami v danej oblasti
V zámere [1] navrhovateľ uvádza (s. 13): „Porovnaním parametrov zariadenia na zhodnocovanie odpadov s Vykonávacím rozhodnutím komisie (EÚ) 2018/1147 z 10. augusta 2018, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú závery o najlepších dostupných technikách (BAT) pri spracovaní odpadu je možné konštatovať, že obstaraná prevádzková linka zodpovedá súčasným BAT technológiám.“
Konštatovanie je potrebné preukázať konkrétnym porovnaním parametrov. V súčasnosti sa používajú aj ekologickejšie metódy recyklácie batérií, napr. priama recyklácia princípom galvanickej korózie, separácia elektród namiesto drvenia batérií, ultrazvuková recyklácia. Tieto metódy znižujú spotrebu chemických látok, majú nižšiu produkciu odpadovej vody, nižšiu produkciu CO2 a majú vyššiu efektívnosť.
Je potrebné porovnať parametre zariadenia s najlepšími dostupnými technikami v danej oblasti.
Záverečné zhrnutie
1. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravda, čo tvrdí navrhovateľ, že „Navrhovaná činnosť nepredstavuje nebezpečnú prevádzku“ (s.112). Práve naopak, navrhovaná činnosť predstavuje nebezpečnú prevádzku s vysokou mierou rizika (výbuchu, požiaru, kontaminácie životného prostredia, ohrozenie životov zamestnancov i obyvateľov okolia).
2. Zároveň z uvedeného vyplýva, že nie je pravda, čo tvrdí navrhovateľ, že: „Realizáciou a prevádzkou navrhovanej činnosti nevznikajú osobitné zdravotné riziká, ktoré by významnejšie ohrozovali zdravie obyvateľstva v okolí. Zdravotné riziko vyvolané týmto zámerom preto možno považovať za minimálne, nedochádza k zhoršeniu podmienok bývania a žitia obyvateľstva.“ (str. 112). Práve naopak, navrhovaná činnosť predstavuje osobitné zdravotné riziká ohrozujúce zdravie obyvateľstva a ďalších živých organizmov v okolí.
3. Z uvedeného vyplýva, že v predloženom zámere sú vážne nezrovnalosti v údajoch, logických a matematických súvislostiach, čo môže výrazne ovplyvniť objektivitu pri zisťovacom procese povoľujúceho orgánu. Významné rozpory v údajoch o množstve surovín a produkcii odpadu zároveň vzbudzujú otázky o dôveryhodnosti zámeru a jeho environmentálnych dopadoch.
4. Navrhovateľ uvádza (str. 124 zámeru [1]): „Pokiaľ v etape posúdenia zámeru pre zisťovacie konanie nedôjde k objaveniu sa nových skutočností, ktoré by zásadným spôsobom menili náhľad na navrhovanú činnosť, navrhujeme ukončiť posudzovanie predloženým zámerom tzn. v zisťovacom konaní.“ Máme za to, že navrhovateľ sa snaží o obídenie povinného hodnotenia podľa 24/2006 Z.z. a integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP 39/2013 Z.z. (naše uvedené body č. 9., 10. a 11.). Uvedené snahy chápeme ako bagatelizovanie skutočných vplyvov na zdravie obyvateľov a životné prostredie a zjednodušovanie si celého legislatívneho a procesného postupu pri povoľovaní prevádzky. Zásadne nesúhlasíme s ukončením zisťovacieho konania bez ďalšieho posudzovania.
Všetky identifikované a uvedené pripomienky občianskej iniciatívy CHRÁNIME SI NAŠE k predloženému zámeru jasne poukazujú na nevhodnosť plánovanej prevádzky v danej lokalite a jej nezlučiteľnosť s ochranou zdravia, životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov.
[2] https://www.jeeng.net/pdf-189187-110778?filename=Environmental%20Impact.pdf
[3] https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=653390&SID=2&P=0
[5] https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2023/146/20240401
[6] https://www.palamaticprocess.com/blog/battery-recycling-and-black-mass
[7] https://www.mdpi.com/2313-4321/9/1/13
[8] http://www.odbornecasopisy.cz/elektro/casopis/tema/bezpecnost-lithiovych-baterii–10691
[9] https://surany.sk/wp-content/uploads/2020/03/ÚPN-Šurany-2016-pôvodný-Záväzná-časť.pdf
[11] https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=561&pdf=true
K tomuto vyjadreniu v prílohe pripájame podpisovú listinu podľa ust. § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. s podpismi osôb, ktoré uvedené spoločné stanovisko podporujú.
Zároveň uvádzame, že splnomocnencom občianskej iniciatívy je Boris Taraj bytom …, ktorý je oprávnený konať v jej mene a prijímať písomnosti, ak ide o spoločné stanovisko občianskej iniciatívy.
