Nastal čas…

Čo sa vlastne včera stalo na poli? Po vyše 13-tich mesiacoch aktívneho boja proti výstavbe čínskej gigafabriky, keď boli šmahom ruky zmetené zo stola všetky naše pripomienky, nezákonne vyvlastnené stovky hektárov úrodnej pôdy, porušené alebo obídené mnohé zákony, na pole NASTÚPILI BAGRE A NÁKLADNÉ AUTÁ, aby ešte pred skončením posudzovania vplyvov na životné prostredie začali prípravné stavebné práce a skrývku pôdy. Tej pôdy, ktorá je u nás chránená ústavou a ktorá nás živí!

Šurany sa tak na veľmi dlhú dobu stanú symbolom všetkej predanej a znehodnotenej pôdy na Slovensku, ktorá už nikdy nebude živiť národ, ale slúžiť cudzincom. Cudzincom, ale aj zapredaným slovenským „dotáciechtivým podnikateľom“, ktorých kryjú slovenské štátne inštitúcie, politici, súdy i prokuratúra.

V piatok ráno informovali regionálne médiá, že čínsky investor začal so stavbou a dopravu čakajú obmedzenia. Prečo mohol začať so stavbou? Lebo mu stavebný úrad dal povolenie a nečakal na žiadne reakcie. VYLÚČENÍM ODKLADNÉHO ÚČINKU ODVOLANIA (čo robia vo všetkých konaniach v súvislosti s baterkárňou) si investor zabezpečil, že môže ísť ako valec, bez ohľadu na následky.

O jednej hodine poobede sme sa rozhodli, že za dve hodiny sa stretneme na poli, že tam jednoducho musíme ísť a vyjadriť svoj nesúhlas. O pol druhej sa informácia dostala na internet. Ešte sme sa len začali schádzať, už zo všetkých strán prichádzali policajné autá. Niektorí len natáčali, dve hliadky to hneď odparkovali k nám, dokonca sa tam objavil aj dron.

Nevedeli sme, čo sa bude diať, len V NÁS DOZREL ČAS NA ODPOR VOČI CELÉMU TOMUTO PODVODU, KTORÉHO STELESNENÍM BOLI ŤAŽKÉ STROJE KRVILAČNE ZABÁRAJÚCE SVOJE PAZÚRE DO ORNICE. Bol to smutný pohľad.

Nikoho sme neohrozili, neobmedzili, ani nevstúpili na miesto, ktoré by bolo viditeľne označené ako stavenisko. Bannery sme rozložili pred bager a … nastúpili tí, čo si len robia svoju robotu. „Tu nemôžete stáť, lebo to je stavenisko.“ „Vyzývame vás, opustite priestor!“ „Uposlúchnite výzvu, lebo použijeme donucovacie prostriedky!“ Zbehli sa tam hliadky z celého okolia, ako keby sme boli zločinci. Skončilo to blokovou pokutou.

Je nad slnko jasnejšie, že nechránia ľudí. Chránia tento systém, o ktorom už veľa ľudí vie, že je prehnitý. Nerovnosť nášho boja nám odčerpáva veľa síl, ale my sa nevzdáme. A NEBUDEME STÁŤ LEN TAM, KDE NÁS POSTAVIA A ROBIŤ LEN TO, ČO NÁM DOVOLIA, LEBO SME SA SPOLIEHALI, ŽE ZODPOVEDNÍ MAJÚ V ÚCTE SPRAVODLIVOSŤ. ALE NEMAJÚ.

V súvislosti s kauzou baterkáreň Šurany dozrel čas na uplatnenie čl. 32 Ústavy Slovenskej Republiky v znení: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“

Tak čo, bojovníci?! Rukavica je hodená. Budeme sa báť alebo budeme brániť našu zem vlastnými rukami?

Včera to bolo narýchlo, ale o ďalšom výjazde na polia vás už budeme informovať VČAS.