Šuriansky región v odkazoch minulosti

Z pera podporovateľky Iniciatívy „Chránime si naše“ vzišla zaujímavá úvaha, ktorú sme sa rozhodli upraviť do formy článku a zverejniť.

Pri čítaní mnohých článkov, či pozretí videí o baterkárni v Šuranoch sa mi začali vracať spomienky. Mám na túto oblasť skutočne nádherné spomienky z prázdnin, ktoré sme tu každý rok ako deti trávievali. Pamätám si veľké suchá, ale aj ničivé povodne. Preto si myslím, že problematika baterkárne Šurany zaujíma aj ľudí, ktorí síce nebudú žiť v jej bezprostrednom okolí, ale majú k danému regiónu citový vzťah, pretože v ňom prežili časť svojho života alebo ho navštevovali ako deti. Aj títo ľudia majú svoj názor a uvažujú o tom, aký zámer sa skrýva za celým projektom, čo je jeho cieľom, či hľadí niekto okrem vlastného osohu a ziskov aj na dedičstvo minulosti, charakter regiónu a či berie do úvahy okrem pôdy aj vodu, a to nielen vodu povrchovú a podzemnú, ale aj vodu zrážkovú.

Šurany, ako malé mesto na juhozápade Slovenska, sa do povedomia väčšiny obyvateľov našej krajiny dostali až nedávno práve „vďaka“ plánovanej baterkárni. Uvedomuje si však Slovensko, že v jednej z jeho mestských častí – v Nitrianskom Hrádku – sa nachádza významná archeologická lokalita Zámeček, ktoré je pre mimoriadne veľké množstvo nálezov nazývané aj Slovenská Trója? Svojou rozlohou 15 ha patrí k najväčším a najbohatším archeologickým náleziskám v strednej Európe!

Zdroj: https://slovenskycestovatel.sk/item/zamecek-slovenska-troja

Región je, a aj v minulosti bol, primárne orientovaný na poľnohospodárstvo. Pestovalo sa tu množstvo poľnohospodárskych produktov, vrátane cukrovej repy, na jej pestovanie nadväzoval spracovateľský priemysel vo forme cukrovarov, najväčší v bývalom Československu, ale aj v strednej Európe bol práve v Šuranoch. Štátne dotácie, teda peniaze daňových poplatníkov, vyčlenené na baterkáreň by sa veľmi zišli na obnovu poľnohospodárskej produkcie. Dnes množstvo produktov, ktoré by sme dokázali dopestovať (napríklad šošovicu, fazuľu), dovážame z USA, Kanady, Etiópie. Ako šetríme životné prostredie, keď potraviny, ktoré by sme vedeli dopestovať doma, dovážame po moriach, oceánoch a cestách? Čo budeme jesť? Baterky vyrobené pre celý svet? Kde budeme skladovať a likvidovať odpad z tejto chemickej výroby? A to navyše nemáme žiadnu istotu, či svet vôbec prestane vyrábať automobily so spaľovacími motormi a či budú mať obyvatelia peniaze na nákup elektromobilov….

Dlhodobo poľnohospodársky charakter regiónu dokazuje aj existencia Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, založenej v roku 1952, neskôr premenovanej na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu, ktorá roky vychováva odborníkov v oblasti poľnohospodárstva vo všetkých jeho dielčích odvetviach, ako je ovocinárstvo, zeleninárstvo, farmárstvo, výživa, rastlinná a živočíšna výroba, ochrana poľnohospodárskych zvierat, ako aj odborníkov v oblasti manažmentu pre dané poľnohospodárske odvetvie i regionálny rozvoj. V Šuranoch a v blízkom okolí je množstvo absolventov – odborníkov z tejto školy, ktorí by tu naďalej mohli nájsť uplatnenie. Avšak teraz sa do tohto regiónu s najnižšou nezamestnanosťou, ktorá je na úrovni 3,5%, majú doviezť montážni pracovníci. Baterkáreň má totiž zamestnať viac než 1 300 pracovníkov. Kde táto veľká priemyselná či presnejšie chemická továreň naberie 1 300 pracovníkov pre priemyselnú či chemickú výrobu? Kto budú títo zamestnanci a kde budú bývať? Ako budú dochádzať za prácou pri zastaranej cestnej a železničnej dopravnej sieti?

Železničná doprava vedie cez Šurany po schátraných koľajniciach, a to po nich premávajú osobné vlaky, regionálne i medzinárodné rýchliky a samozrejme aj nákladné vlaky s naloženými vozňami. Na základe vlastných skúseností môžem povedať, že cestovanie automobilom po cestnej komunikácii je doslova čarovné. Cesty sú zastarané. Z diaľnice D1 treba zísť pri Šoporni na cestu I. triedy 75 priamo cez husto obývané obce, následne treba zísť na cestu II. triedy a po pár kilometroch sú Šurany. Tieto cesty sú úzke, staré, plné dodatočných záplat a jám. Cestovanie autom v daždi či lejaku je skutočný zážitok. Vodorovné cestné značenie nie je vidno, vozidlá v oboch smeroch striekajú vodu na všetky smery. Stierače nestíhajú, vodič prakticky nevidí.

Zdroj: ZSSK

Môj otec ako mladý inžinier, absolvent Strojníckej fakulty STVŠ v roku 1949 – 1950, dostal v rámci vtedajších umiesteniek pracovné miesto ako hlavný strojiteľ v Slovenských lodeniciach v Komárne. Bolo to krátko po skončení II. svetovej vojny a v období budovania vtedajšieho Československa. Pracoval tam len niekoľko rokov a potom odišiel pracovať do Bratislavy. Ako otec hodnotil vtedajšiu priemyselnú výrobu v oblasti s poľnohospodárskou tradíciou? Bola som veľmi mladá, keď o tom rozprával. Ale čo mi ostalo v pamäti bolo, že v poľnohospodárskom prostredí veľmi ťažko zháňali pracovné sily na prácu orientovanú na priemyselnú výrobu. Avšak lodenice a prístav na Dunaji sa nedal vybudovať inde ako tu, na významnej európskej rieke.

Dnes sa zdá, že situácia sa opakuje. V poľnohospodárskom regióne sa buduje priemysel. Vybudovanie prístavu a lodeníc potrebovalo tečúcu vodu – rieku, ale potrebuje Slovensko na vybudovanie baterkárne najkvalitnejšiu ornú pôdu s rovnako kvalitnou spodnou pitnou vodou?

Voda je dôležitou súčasťou akejkoľvek priemyselnej i poľnohospodárskej výroby. Ale myslí sa vôbec na hydrometeorologickú situáciu v tejto oblasti, kde sa striedajú obdobia sucha s výdatnými dažďami? Rieky Nitra, Žitava a ich prítoky pretekajú územím veľmi blízko a dokonca v minulosti sa vyliali zo svojich korýt a zatopili územie až po Váh.

Povodne sú nebezpečný prírodný jav pre ľudí, pre ornú pôdu i pre spodnú vodu. Robí sa niečo aj v oblasti ochrany pred povodňami? Boli vôbec od prevratu kontrolované a opravované hrádze na riekach v tomto regióne? Aké bude mať následky prípadné zamorenie chemickými látkami z priemyselnej výroby v dôsledku povodní?

Táto tematika si žiada odbornú analýzu a rešerš. Zdrojov je dosť v online i tlačenej forme (napríklad kniha Kolektív autorov. Úľany nad Žitavou, Zostavil Marián Mandúch. Obec Úľany nad Žitavou 2018, 244 s., 1. vyd., kde na str. 9 v úvodných kapitolách – v kapitole 1.3 vodstvo sú povodne spomenuté a na stranách 105 – 109 v kapitole 5.2 vodstvo je informácií o povodniach v tejto lokalite písané viac). Stačí na internete použiť tri heslá – povodne rieky Nitra – a časté povodne sa ukážu vo svojej hrozivej podobe.

Šurany – povodne – rieka Nitra

http://hnonline.sk/c1-44052340-voda-stale-utoci-rieka-nitra-ohrozuje-surany
http://www.topky.sk/cl/10/738757/VIDEO-Povodne-nadalej-hrozia-najhorsia-situacia-je-pri-Suranoch
http://www.aktuality.sk/clanok/165005/surany-aby-zachranili-mesto-zacali-z-rieky-nitra-vypustat-vodu/

Verím, že si uchránime a zachováme našu kvalitnú ornú pôdu a pitnú spodnú vodu na obnovu poľnohospodárstva a pestovanie poľnohospodárskych plodín. A na záver si položme ešte jednu otázku: Pristúpila by krajina, ktorá teraz žiada súhlas na výstavbu chemickej továrne na našej úrodnej pôde (v tomto prípade Čína) na to, aby jej najúrodnejšia pôda, jej pozemky, boli predané cudzej krajine za účelom výstavby priemyselného závodu so zahraničným vlastníkom?

Prajem Vám i všetkým kolegom veľa pracovných úspechov, veľa sily v boji o záchranu  poľnohospodárskej ornej pôdy a pitnej spodnej vody na Slovensku.

Vaša podporovateľka