Príklad, ako vyzerá podnikanie Číny v zahraničí.

  • Domov
  • Príklad, ako vyzerá podnikanie Číny v zahraničí.
17. apríla 2026 0 Comments

Príklad, ako vyzerá podnikanie Číny v zahraničí.

V Mjanmarsku prebieha ťažba zlata a vzácnych kovov – no odpad z ťažby plný kyanidu, arzénu či ortuti končí priamo v riekach. Tie potom tečú do susedného Thajska, kde ohrozujú zdravie viac ako 1,2 milióna ľudí a ničia celé ekosystémy.

Ryby miznú, voda je nepoužiteľná a miestni ľudia prichádzajú o živobytie. Ťažba beží často bez regulácie a pod kontrolou zahraničných (najmä čínskych) firiem, ktoré si takéto praktiky doma už nemôžu dovoliť – preto ich presúvajú do chudobnejších krajín s laxnejšími pravidlami. Výsledok? Zisky Číne, škody domácim.

Detailnejší rozbor článkov zo zdrojov:

https://www.business-humanrights.org/en/latest-news/gold-mines-in-myanmar-caused-cross-border-pollution-discharging-poisonous-contaminants-in-rivers-in-thailand-key-miners-reportedly-chinese

https://www.tagesschau.de/video/video-1565234.html

Toxické znečistenie z mjanmarských baní ohrozuje milióny ľudí v Thajsku a Laose. Kľúčovými ťažbármi sú údajne čínske spoločnosti.

Juhovýchodná Ázia čelí stupňujúcej sa environmentálnej kríze. Neregulovaná ťažba zlata a vzácnych zemín v Mjanmarsku, realizovaná najmä čínskymi spoločnosťami, vyvolala masívnu kontamináciu cezhraničných riek Mekong, Kok a Sai. Znečistenie priamo ohrozuje zdravie a živobytie 1,2 milióna ľudí. Miestne komunity hlásia úhyn rýb a stratu prístupu k bezpečnej pitnej a zavlažovacej vode.

V thajskom okrese Mae Ai potvrdili nebezpečné hladiny arzénu (0,026 mg/l) a ortuti (0,076 mg/l), ktoré výrazne prekračujú medzinárodné bezpečnostné limity. Dlhodobé vystavenie týmto látkam je spájané s nárastom rakovinotvorných ochorení a trvalým neurologickým poškodením.

Komisia pre rieku Mekong (MRC) v júli 2025 oficiálne klasifikovala situáciu ako stredne závažný cezhraničný environmentálny problém, ktorý si vyžaduje urgentnú regionálnu spoluprácu medzi Thajskom, Laosom, Mjanmarskom a Čínou. Thajskí akademici a občianske skupiny požadujú rokovania s mjanmarskou juntou, etnickými silami a Čínou, pričom navrhli zriadenie spoločnej komisie a centra na monitorovanie kvality vody.

Kým čínske veľvyslanectvo v Bangkoku vyzýva na „priateľský dialóg“ a deklaruje, že ich firmy musia dodržiavať miestne zákony, situácia v teréne v štáte Shan naznačuje ďalšiu expanziu ťažby v konfliktných zónach. Odborníci varujú, že bez okamžitého diplomatického zásahu hrozí v regióne trvalá ekologická devastácia.

www.chranimesinase.sk

Tags:

Share:

Kategórie: